„Ráno si stiahnu vlasy do vrkoča, natiahnu na seba vojenskú uniformu a obujú si kanady. Náramne im vyhovuje, že nemusia premýšľat, čo si práve oblečú. Preto ale do armády nevstúpili“.

                                                   npor. Ing. Katarína Šulajová

V ozbrojených silách pôsobí niekoľko vojenských technikov. Svoje špeciálne postavenie majú aj vojenskí leteckí technici pôsobiaci na našich leteckých základniach. Medzi nimi je aj jedna žena „motorárka“ technickej letky dopravného krídla v Kuchyni nadporučíčka Katarína Šulajová. A aby tých prvenstiev nebolo málo, tak je zároveň prvou a poslednou vysokoškolskou techničkou - motorárkou na Slovensku v ozbrojených silách.

Každý jeden z nás si určite pamätá časy, keď bol dieťaťom a obdivoval rôzné povolania dospelých a nie raz si povedal, že bude požiarnikom, policajtom, lekárkou, ... a tak si aj naša Katka povedala, že bude vojačkou. Troška nezvyčajné povolanie pre ženu ju ani po rokoch od detských čias, kedy v školských laviciach všetkým svojim spolužiakom rozoberala perá, neodradilo od toho, aby sa ňou nakoniec stala.

Rodáčka z Brezničky, okres Poltár, začala svoje prvé zoznámenie s vojenským životom v roku 1999 nástupom na vtedy Vojenskú leteckú akadémiu v Košiciach. „Veľmi rýchlo som zistila, že to nie je nič, čo by sa pri pevnej vôli nedalo zvládnuť. A to ani po fyzickej stránke. Od rána do večera počas základnej vojenskej služby sme síce boli v neustálom kolobehu, pohybe a zároveň aj v škole, ale aj napriek tomu si človek uvedomoval, že dokáže aj viac...,“ hovorí nadporučíčka Katka Šulajová. Zaujímavosťou nielen pre jej budúcich spolužiakov, ale aj pre učiteľov bolo to, že bola jedinou prvou a zároveň poslednou ženou, ktorá sa hlásila na štúdium nie bežného odboru pre ženy, ale technického odboru Oprava a údržba leteckých motorov a drakov (ČVO 430). Štúdium Katka zvládala veľmi dobre, a keď sa vyskytli aj nejaké pochybnosti mala okolo seba spolužiakov, ktorí jej veľmi radi pomohli aj vo veciach pre nás ženy občas nepochopiteľných. Po ukončení štúdia smerovali jej vojenské letecké cesty k dopravnému krídlu v Kuchyni, kde prvý rok svojho pôsobenia zastávala funkciu technológa technickej letky a potom až do súčastnosti zastáva funkciu Náčelníka kontrolno overovacej skupiny (KOS) technickej letky opráv a predpísaných prác (tlopp). Pri svojej práci zodpovedá za nepretržitú prevádzkyschopnosť a pripravenosť techniky skupiny, spolu so svojou skupinou vykonáva najzložitejšie opravy a zisťuje príčiny porúch leteckej techniky, zdokonaľuje podriadených zručnosti v príprave a opravách leteckej techniky a kopec ďalších úloh.

V civile najradšej nosí džíny a tričko. Popracovné dni jej spestruje jej štvorročný syn Miško. Keď sa jej spýtate, či má jej partner pochopenie pre jej prácu a životný štýl, zasmeje sa, že áno, pretože je tiež vojenským technikom a má pre veľa veci pochopenie.

„Služba a práca žien v ozbrojených silách je v porovnaní s inými povolaniami špecificky náročná, vyžaduje v nejednom prípade veľkú obetavosť a odriekanie, nevyhnutnosť prijímať kompromisy pri zlaďovaní priorít zamestnania, zastávanej funkcie a rodiny“.